Stránky

piatok 30. októbra 2020

Slovenská krajina

Slovensko je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Susedí na východe s Ukrajinou, na juhu s Rakúskom a Maďarskom, na západe s Českou republikou a na severe s Poľskom. Na Slovensku pri obci Kremnické Bane sa nachádza geografický stred Európy.

Slovensko - Poľana
Rozloha: 49.035 km²
Počet obyvateľov: 5.457.926
Hlavné mesto: Bratislava
GPS: 48°08'55.2"N 17°06'27.7"E

Hlavné mesto je Bratislava, kde žije približne 440.000 obyvateľov, ďalších 5 mil. žije v 138 mestách a v 2.883 obciach. Slovensko sa administratívne člení na osem samosprávnych krajov:

Topografia

Slovenská krajina je prekrásna. Reliéf krajiny je veľmi členitý, striedajú sa nížiny, pohoria a kotliny. Nadmorská výška pribúda z juhu na sever z najväčšej Podunajskej, Záhorskej a Východoslovenskej nížiny do Vysokých Tatier na severe krajiny. Väčšinu územia Slovenska zaberá pohorie Západné Karpaty, ktoré sa tiahnu od juhozápadu k západnej a severnej hranici a zahýnajú na východ. Západné Karpaty delíme na Malé Karpaty, Biele Karpaty, Javorníky, Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry. Striedanie pohorí a kotlín spôsobuje značné miestne rozdiely medzi priemernými teplotami, množstvom zrážok i slnečného svitu. Slovensko je na hranici medzi kontinentálnym a oceánskym podnebím.

Pohoria

Vysoké Tatry sú najmenšie európske veľhory so skalnatým reliéfom. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít 2.655 m, ktorý je zároveň najvyššou horou Slovenska. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza aj najvyššie položená osada Štrbské Pleso 1.350 m. Najnižšie miesto je na Východoslovenskej nížine, Klin n. Bodrogom 94 m.

Viacero pohorí je vulkanického pôvodu - Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Poľana, Vihorlat a Slanské vrchy. V horách sa nachádza približne 1.200 jaskýň. Mnohé majú nádhernú kvapľovú výzdobu. Len zlomok z nich bolo sprístupných verejnosti. Demänovská ľadová jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa v pohorí Nízke Tatry sú najväčšie. Raritou je Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá je jednou z troch prístupných aragonitových jaskýň na svete. Patrí do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO spolu s Dobšinskou ľadovou jaskyňou.

V horských a podhorských oblastiach Slovenska sa nachádza deväť národných parkov a 35 chránených území. Najväčšie sú Tatranský národný park a Národný park Nízke Tatry. Bukovské pralesy vo Východných Karpatoch sú súčasťou Národného parku Poloniny, zapísané v Zozname UNESCO.

Vodstvo

Severné Slovensko je hranicou európskeho rozvodia medzi Baltikom a Čiernym morom. Väčšina riek patrí do povodia Dunaja, najväčšej stredoeurópskej rieky, ktorej slovenský úsek meria 150 kilometrov. Dunaj tvorí hranicu s Maďarskom. Východoslovenské rieky odtekajú do rieky Tisa, ktorá sa v Srbsku vlieva tiež do Dunaja. Najdlhšími slovenskými riekami sú Váh 400 km, Hron 300 km a Ipeľ 230 km. Početné jazerá vznikli vďaka členitému terénu, väčšinou majú ľadovcový pôvod. Vyše sto sa bachádza vo Vysokých Tatrách. Najväčším je Veľké Hincovo Pleso s plochou 20 ha a hĺbkou až 50 m. V sopečných pohoriach je najväčším Morské oko 13 ha / 26 m vo Vihorlate.

Koncom 20. st. vznikli na Slovensku viaceré umelé vodné nádrže, najmä pre energetické a vodárenské účely. Najväčšia je Liptovská Mara, Oravská priehrada a Zemplínska Šírava. Raritou je sústava vodných nádrží, ktoré vybudovali baníci v 16. až 18. storočí okolo Banskej Štiavnice, nazývané tajchy.

Na Slovensku je približne tisíc prameňov minerálnych i termálnych vôd s rozličným zložením. Ich liečivé účinky sa využívajú niekoľko storočí. V najvýznamnejších lokalitách s liečivými prameňmi sú kúpeľné zariadenia, najvýznamnejšie sú Piešťany, Trenčianske Teplice, Rajecké Teplice a Bardejov.